Neverbálna komunikácia, reč tela a tón hlasu

Väčšinu ľudí pri otázkach ohľadom oslovenia žien zabúda na jednu maličkosť, ktorou je neverbálny element komunikácie. Ľudská komunikácia nie je len o slovách. Jedna veta z vašich úst môže žene totálne poblázniť hlavu a tá istá veta môže naopak viesť k zdvorilému odmietnutiu.

Slová totiž nie sú všetko a na to, ako vyzniete a či zaujmete, bude mať oveľa väčší vplyv to, ako ste pri oslovení stáli, aký bol váš tón hlasu, alebo či ste sa jej pozerali do očí.

Vezmime si pre príklad hypotetickú situáciu, kde sa dvaja muži pristavia za dvomi ženami a oslovia ich úplne rovnakou vetou „Ahoj, bola si mi sympatická“. Ok, rozdiel tam zatiaľ nie je.

Teraz to však rozvediem a popíšme si, ako daní muži vystupujú.

Muž A za ženou prišiel s rozhodným krokom, zastavil sa pri nej, pozdravil ju a s pokojným hlbokým hlasom a pohľadom do očí jej predniesol danú „repliku“. Pri oslovení zneho sálalo sebavedomie, pokoj, úprimnosť. Následne je to z neho vonku a s úsmevom čaká na reakciu…

Muž B je na tom trochu inak. Za ženou dobehol celý nervózny, neisto ju zastavil a roztraseným hlasom a nervóznym výrazom očí na ňu vybalí tie isté slová. Nervozita zneho sála široko ďaleko ajeho zjav sa nedá opísať inak, ako ustráchané kuriatko.

…no a teraz diskutujme o tom, nakoľko záleží na vete, ktorú na ženu vybalíte pri oslovení. Napoviem vám. V porovnaní s faktormi, akými sú reč tela, očný kontakt, alebo tón hlasu, je to úplná maličkosť.

Ono je ľahké vyhovoriť sa na to, že „neviem, čo jej mám povedať“, ale úprimne… to že ste babu oslovili a ona nereagovala tak, ako by ste chceli neznamená, že s oslovením je niečo zlé. Zvyčajne to znamená skôr, že s vami v danom momente nebolo niečo úplne v poriadku.

Pre to, aby bola vaša schopnosť osloviť a zaujať ženu konzistentná, mali by ste riešiť hlavne to, či je vaše chovanie sebavedomé. Pretože ako sme už spomínali skôr, práve to je to, čo rozhodne či o vás bude mať záujem, alebo nie. Hlavné vonkajšie znaky sebavedomého človeka a to, čo má vplyv na rozhodnutie ženy je:

  • Tón hlasu
  • Reč tela
  • Očný kontakt

Tón hlasu

Začnime s tónom hlasu. Ten môže prebiehať na troch úrovniach. Môže byť:

  • Submisívny
  • Neutrálny
  • Dominantný

Dominantný, asertívny tón hlasu

Dominantný, asertívny tón hlasu je vlastný autoritám. Jeho znakom je, že jedinec, ktorý ho využíva predpokladá dve veci. Predpokladá svoju vlastnú autoritu a to, že ľudia sa mu automaticky podvolia. Očakáva snáď taký policajt pri vete „Občiansky a vodičský preukaz prosím“ niečo iné, ako to, že mu ten vodičský preukaz dáte? NIE. Je si 100% istý tým, že mu ho dáte.

Alebo inak… V bare sa strhne mela a SBS to ide riešiť. Ako vyzerá ich riešenie? Prídu snáď so sklopenými ušami a jemným hláskom poprosia osadenstvo, aby sa upokojilo? Nie. Zrevú niečo ako „čo to ma kurva znamenať!?“ tak hlasno, že polke klubu zastane ešte aj krv v žilách.

Človek s dominantným tónom hlasu predpokladá svoju vlastnú nadradenosť, prirodzene dostáva osoby, na ktoré je namierený do submisívnej úlohy a tým si defacto vydupáva to čo chce. Subkomunikuje autoritatívnosť, leadership, sebavedomie.

Neutrálny tón hlasu je prítomný napríklad vnormálnej konverzácii medzi dvoma známymi. Osoby komunikujúce týmto tónom sa navzájom nepovyšujú ani neponižujú a dávajú si rovnakú spoločenskú hodnotu. Je znakom zdravého sebavedomia a pohody.

Submisívny/vtieravý tón hlasu je opakom dominantného. Predpokladá, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota osoby, s ktorou komunikuje a tak sa jej snaží votrieť do priazne, alebo zapáčiť sa. Daný tón môžete postrehnúť snáď na každom nepríjemnom človeku, ktorý od vás chce niečo vymámiť. Nasilu milá čašníčka, ktorá chce otrochu väčšie sprepitné, priateľsky sa tváriaci bezdomovec, ktorý sa tvári ako že mu o nič nejde a do minúty na vás vybalí „brácho nepomohol by si mi?“, alebo na kolektívnych outsideroch v práci/v škole, ktorí sa vám snažia votrieť do priazne.

Nie je ťažké uhádnuť, s ktorou tonalitou skôr zabodujete a ktorá vás naopak znemožní. V klube, obzvlášť v neskorších hodinách pri množstve opitých ľudí doporučujem používať dominantný tón. Na ulici a v ostatných pokojných lokalitách používajte neutrálny tón. Submisívnemu sa pokiaľ možno vyhnite. Ono totiž je jasné, že niektorí ľudia v ňom vidia šance, avšak v realite vás väčšinou vykreslí ako nesebavedomých, alebo ako vtieravých.

*Poznámka: Musím pripomenúť jedno. Neverbálne znaky sebavedomia akým je napríklad tón hlasu sa nedajú dlhodobo hrať. Môžeme rozoberať, ako sebavedomý človek vyzerá, ako sa pohybuje, aký má pohľad, ako stojí atď. ale pre váš život to bude mať minimálny dosah. Ono totiž to, že tieto veci fungujú má práve pôvod v tom, že daný človek je skutočne sebavedomý a nehrá to. Ako sa hovorí, oči (ale aj reč tela, očný kontakt atď) sú oknom do duše. Oveľa lepšia možnosť, ako snaha kontrolovať svoju motoriku celého tela a neustále si dávať pozor na to, či stojím tak, alebo onak, alebo kam sa pozerám, je odbúravať svoje strachy a pracovať na svojom sebavedomí. Reč tela, tón hlasu, očný kontakt… to všetko sa vám následne zmení k lepšiemu samo a prirodzene.

Reč tela a očný kontakt

K týmto dvom sa vyjadrím len v skratke, keďže dané veci patria do basic knowlege každého chlapa, ktorý sa zaujíma o tému zvádzania žien.

Pri kontakte so ženami si dávajte pozor na to, aby ste sa k nim nenakláňali. V komunikácii je totiž vždy osoba ktorá má „vyššiu hodnotu“ ako tá druhá. No a skúste hádať, aký spoločenský status budete mať, pokiaľ sa budete k žene nakláňať. Je to len ďalší z množstva verbálnych a neverbálnych spôsobov, akými sa muži snažia votrieť žene do priazne. Nerobte to!

Pri komunikácii dbajte na to, aby ste sa osobe, s ktorou vediete rozhovor, pozerali do očí. Uhýbanie pohľadom, alebo pozeranie sa do zeme vás v očiach osoby oproti vám vykreslí ako divného, alebo neistého.

 

Predchádzajúci článok: Ako osloviť ženu

Nasledujúci článok: Prechod od oslovenia ku konverzácii