O čom sa rozprávať, keď ste sa práve spoznali?

Je prirodzené, že pri zoznámení sa s novou ženou sa v mnohých ľuďoch objaví otázka „o čom sa s ňou mám baviť po tom, ako som ju oslovil?“. Táto fáza medzi oslovením aplnohodnotnou konverzáciou občas pri naozaj dobre prevedenom oslovení a kúsku šťastia nenastane, avšak… čo robiť ak nastane? Čo robiť pre to, aby nenastalo trápne ticho, alebo aby žena oproti mne neprišla o záujem?

Vyzerá to strašidelne, ale verte mi, že na prechode od oslovenia ku konverzácii nie je nič zložité a s trochou cviku a odstránením zlozvykov nemusí byť problémom. Stačí, aby ste v začiatkoch konverzácie prestali pokladať otázky a namiesto toho začali používať oznamovacie vety a predpokladať/hádať odpovede na veci, ktoré vás zaujímajú.

Pokladanie otázok do nekonečna nefunguje!

Pokladanie otázok je typickým spôsobom, akým sa muži snažia rozhovoriť ženu. Koľkí z vás už zažili niečo takéto?

MUŽ: „Ako sa voláš?“

ŽENA: „Marta.“

MUŽ: „Odkiaľ si?“

ŽENA: „Z Michaloviec.“

MUŽ: „Koľko máš rokov?“

ŽENA: „Dvadsať.“

MUŽ: „Čo študuješ?“

ŽENA: „Právo“

Toto je typický spôsob, akým sa určite mnoho z nás snažilo rozhovoriť ženu donekonečna nasledujúcimi otázkami.

Schéma jeho rozhovoru vyzerá asi takto:

Otázka —> Odpoveď —> Otázka —> Odpoveď —> …. —> Otázka —> Odpoveď

A teraz sa zamyslite nad tým, prečo je tento spôsob zlý? Nuž, je tomu tak preto z dôvodu, že je nudný, typický, bez nápadu a každá žena sa stala jeho obeťou už nespočetne krát. Je to typ rozhovoru, ktorý nevytvorí žiadne emócie a nezanechá žiadny zážitok. Je to stelesnená nuda a čistý interview style.

Cesta z nudy je však jednoduchá a v tomto prípade úplne stačí použiť jednoduchú „taktiku“ vysvetlenú nižšie…

Ako zaručene rozhovoriť každú ženu

Netreba zachádzať ďaleko apo odpovedi na prvú otázku pridať čokoľvek zaujímavé, kým sa dostanete k ďalšej.

MUŽ: „Ako sa voláš?“

ŽENA: „Marta.“

MUŽ: „Teší ma. Odkiaľ si?“

ŽENA: „Z Michaloviec.“

MUŽ: „To nemyslíš vážne. Minulý rok som tam zažil tú najstrašnejšiu kalbu v mojom živote. Poviem ti, do toho podniku v centre už nikdy viac nevkročím. Vám na východe sa v tom pití nedalo stíhať. Koľko máš rokov?“

ŽENA: „ Hehe, tak tomu ver, že vydržíme =) Mám dvadsať.“

MUŽ: „Nevyzeráš na to. Čo študuješ?“

ŽENA: „Prečo =D? Som na práve.“

MUŽ: „Nepoviem =D. Čo ťa k tomu viedlo? Máš cit pre spravodlivosť, alebo sa chceš nabaliť?

ŽENA: „….“

Ako vidíte na príklade, jedná sa o jednoduchý a prirodzený spôsob, ktorým môžete danú konverzáciu osviežiť, ženu zaujať a rozhovoriť. Stačí len po tom, ako ste dostali odpoveď na otázku, zapojili mozgové závity a do konverzácie vložili nejakú pridanú hodnotu. Niečo, čím budete na jej predchádzajúce vyjadrenie apelovať a je jedno, či to bude príbehom naviazaným na danú odpoveď (v príklade je to môj zážitok v Michalovciach), alebo komplexnejšou otázkou (v príklade to bol moment, kedy sa pýtam, čo ju k právu viedlo).

Na schéme to vyzerá takto:

Otázka (muž) —> Odpoveď (žena) —> Príbeh + Otázka (muž)

Rozhovorenie ženy pomocou predpokladov

Pokladanie otázok je len jeden zo spôsobov, ktoré pri počiatkoch konverzácie môžete použiť. Inou možnosťou je otázky úplne vylúčiť a namiesto nich rovno predpokladať odpovede.

MUŽ: „Ahoj! Zaujala si ma a musel som prísť a povedať ti to.“

ŽENA: „Jéj ďakujem“

MUŽ: „Pôsobíš že si docela v zhone. Stavím sa, že sa ponáhľaš do roboty!“

ŽENA: „Ale kdeže, ideme s babami na drink a nestíham.“

MUŽ: „Stáva sa. Inak stavím sa, že si z Banskej Bystrice.“

ŽENA: „Omg, ako to vieš?“

MUŽ: „Viem čítať myšlienky… Nie teraz vážne, prízvuk ťa odhalil“

ŽENA: „Ježiši =D“

MUŽ: „Jo, mám tam hodne známych a tak sa to nedá nevšimnúť.

A teraz pokračujeme v čítaní myšlienok…

MUŽ: Ako sa ti darí v štúdiu astrológie?“

ŽENA: „Astrológie? To čo ťa napadlo? Ja som na práve! =D“

MUŽ: „…“

Ako môžete vidieť, schéma je veľmi jednoduchá a to čo stačí robiť je, namiesto otázok, ktoré jej chcete položiť rovno predpokladať odpoveď a nechať ju, aby reagovala.

Predpoklad (muž) —> Reakcia (žena) —> Predpoklad (muž)

Výhoda a moc tohto spôsobu spočíva v jednej veci. Ak sa zhodneme na tom, že zaujímavá je jedinečnosť, tak na danom príklade je viditeľné, že zaujmete vždy. Daný typ konverzácie bude totiž jedinečný vždy a je jedno, koľkým ľuďom ho vysvetlím a prezradím. Stačí totiž, aby ste použili vlastné „predpoklady“ a každá konverzácia bude jedinečná (pretože každý sme iný a tak aj naše predpoklady sú odlišné). Nuda a predvídateľnosť nehrozí a priam to vyzýva k reakcii a práve to, že reaguje žena a nie my, je jednou z vecí, ktorá nás robí okamžite príťažlivých.

Predchádzajúci článok: Neverbálne faktory zohrávajúce úlohu pri oslovovaní

Nasledujúci článok: O čom sa rozprávať ďalej